Ústredie práce (podľa očakávania) podporilo rozhodnutie Úradu práce, ktorým mi bola (podľa môjho presvedčenia – nezákonne) znížená dávka v hmotnej núdzi.
(Dúfam len, že dotyčný, príp. dotyční zaujali tento postoj naozaj podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Teda nie podľa toho, čo od nich vedenie očakáva, alebo dokonca vyžaduje. Myslím si totiž, že je žalostné, ak dnes politici, úradníci, sudcovia, lekári a pod. ustupujú svojim nadriadeným z obavy, že prídu o svoje miesto, svoj plat a pod. Akoby tým každý deň polievali a vyživovali burinu v záhrade, v ktorej žijú. Navyše, ak tento problém postavíme do kontextu s minulým režimom, zdá sa, že dnes je omnoho jednoduchšie „nazbierať“ odvahu a konať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Nehrozí totiž za to väzenie, ani prenasledovanie celej rodiny a pod., hrozí „len“ degradácia na pracovisku, možno prepustenie z práce.
(Samozrejme, niekto by tu možno podotkol, že pritom iba zabúdam na bankami vypestovanú kultúru hypoték?))
Späť k téme. Keďže sa (ani) Ústredie práce, ako som už avizoval, „nevysporiadalo“ s mojimi argumentmi, (t.j. nepostupovalo v súlade s požiadavkou uvedenou v § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov), Krajskému súdu v našom meste som adresoval žalobu (ktorá je k dispozícii tu).
Po niekoľkých mesiacoch mi bolo regulárne, z Krajského súdu doručené (pomerne rozsiahle) stanovisko žalovaného, t.j. argumenty, ktorými sa pred súdom pokusil obhájiť zákonnosť svojich postupov voči mojej osobe. S výnimkou jedinej, maximálne dvoch (absurdných) viet, žalovaný ani tentoraz nereaguje na podstatu problému (ktorou je neúplnosť môjho školenia BOZP).
Mám pritom za to, že ak by sa („tak alebo onak“) „vysporiadal“ s mojimi argumentmi, (ako sa na podnet súdu predsa očakávalo!), nezákonnosť postupu Úradu práce by tým iba učinil zreteľnou. Pokúsil sa o to iba málinko, najmä jednou absurdnou vetou, podľa ktorej som (vzhľadom na svoje vzdelanie) musel porozumieť školeniu BOZP. Moja odpoveď alebo reakcia na stanovisko žalovaného (ktorou zároveň požadujem nariadenie pojednávania) znela takto:
(Uverejňujem tu originálnu, súdu doručenú verziu. Vzhľadom na nedostatok času som sa sústredil najmä na tzv. obsahovú stránku a neostal mi už čas na kontrolu tej formálnej. (Občasná chyba vznikla pri prepise z pôvodnej, pracovnej verzie, písanej bez diakritiky))
